Biblia

Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a boli s ním Dvanásti

i niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. Boli to: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov,

potom Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu, ďalej Zuzana a mnohé iné, ktoré im pomáhali svojím majetkom.

Keď sa zišiel veľký zástup a schádzali sa k nemu ľudia z miest, rozpovedal im toto podobenstvo:

Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo vedľa cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali.

Druhé padlo na skalu. Vzišlo, ale uschlo, lebo nemalo vlahu.

Ďalšie padlo do tŕnia, ale to vzrástlo a udusilo ho.

Iné padlo do dobrej pôdy. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!

Jeho učeníci sa ho pýtali: Čo znamená toto podobenstvo?

On im nato povedal: Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počúvali, a nechápali.

Podobenstvo znamená toto: Zrno je Božie slovo.

Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení.

Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú.

Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú.

Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.

Nikto nezažne lampu, aby ju prikryl nádobou alebo položil pod posteľ. Ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.

Lebo nič nie je také skryté, aby nevyšlo najavo, ani také utajené, aby sa neprezradilo a nedostalo sa na verejnosť.

Dávajte pozor, keď počúvate. Veď kto má, tomu sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom sa nazdáva, že má.

Prišla za ním jeho matka a jeho bratia. Ale pre zástup sa k nemu nemohli dostať.

Oznámili mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chceli by ťa vidieť.

On im však povedal: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.

Priplavili sa do gerazského kraja, ktorý je oproti Galilei.

Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta posadnutý zlými duchmi. Už dávnejšie sa neobliekal, nebýval v dome, ale sa zdržiaval v hroboch.

Keď zbadal Ježiša, s krikom padol pred neho a volal mocným hlasom: Ježiš, Syn najvyššieho Boha, nechaj ma! Prosím ťa, nemuč ma!

Rozkázal totiž nečistému duchu vyjsť z toho človeka, ktorý ho mal už dlhý čas v moci. Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesto.

Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Légia, odpovedal, pretože vošlo do neho mnoho démonov.

A tí ho žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti.

Neďaleko na svahu sa pásla veľká črieda svíň. Prosili ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. On im to dovolil.

Vtedy zlí duchovia vyšli z človeka do svíň. Nato sa črieda vrhla dolu úbočím do jazera a utopila sa.

Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozchýrili to po meste i po vidieku.

A ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza.

Tí, čo to videli, porozprávali im, ako bol posadnutý uzdravený.

Všetci obyvatelia gerazského kraja ho požiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Vstúpil teda do loďky a vrátil sa.

Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale Ježiš ho poslal preč so slovami:

Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh. Odišiel teda a rozchýril po celom meste, čo mu urobil Ježiš.

Keď sa Ježiš vrátil, privítalo ho množstvo ľudí, ktorí ho už dávno čakali.

Tu prišiel muž menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu.

Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili.

Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden.

Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho šiat a krvácanie sa ihneď zastavilo.

Ježiš sa pýtal: Kto sa ma to dotkol? Keď sa nikto nepriznával, Peter povedal: Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa.

Ale Ježiš povedal: Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.

Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla mu k nohám a pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila.

Ježiš jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.

Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj učiteľa!

Keď to Ježiš počul, povedal: Neboj sa! Len ver a bude zachránená.

Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa.

Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: Neplačte! Neumrela, ale spí.

No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela.

Chytil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň!

Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť.

Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.